5.kapitola

5. října 2012 v 22:18 | Sarah A Rio |  Ava&Alexander
Ava

Cítila som že možnosť ktorá v mojom živote zohrávala veľkú rolu , náhle zmizla.Už vedela že sa to to po čom túžila abz sa to stalo už nestane. Položila som mobil na stôl.Rozplakala som sa . Pocítila som hrejivé objatia Alexa. ,,Umrela mi mama ,"s plačom som povedala. Hoci som vedela že som pre ňu bola nepodstatná vec , bolelo to stále , že som sa jej nemohla spýtať prečo ??

Alexander

Avu to zasiahlo viac než som si myslel. Veľmi som bol smutný . Veď to bola jej matka . Prišiel som k nej podal jej obraz a smutne povedal : ,,Všetko najlepšie k tvojim narodeninám ." Podal som jej obraz . Zamrmlala dačo a utápala sa ďalej v žiali. ,,O 3 dni je pohreb ."povedala . ,,Zoženiem ti nejaké šaty ,"povedal som. Nastala dlhá odmlka Bol to fajn deň , lenže záver bol hrozný. Jej matka mala rakovinu . Nik ju tom nekontaktoval . Nakoniec tej zákernej chorobe podľahla.
Povedala mi že každý deň dúfa v to že sa jej jej matka ozve. No teraz ..

Ava

Je ťažké uvedomiť si , že to v čo sme dúfali je zrazu fuč .Napriek k tomu aká bola , som jej chcela odpustiť , a dožiť sa dňa , keď ona odpstí mne . Obe sme si to želali. Zaspala som na Alexovom pleci. Snívalo sa mi s mamou .
Povedala mi že mi odpúšťa , len sa bojí čo jej poviem po toľkých rokoch . Skôr než som stihla niečo povedať ma už budil budík do práce. ,,Naizaj dnes ideš do práce ?"spýtal sa ustarostene. Prikývla som. Ten sen bol dačo ako znamenie. Odľahlo mi . Bolo mi však ľúto že som nemohla mamu navštíviť . Aj ja som sa bála jej reakcie . Možno som kúsok na hlavu keď verím na takéto znamenia , ale radšej budem pre ostatných šibnutá ako byť celý čas byť deptaná depkami .
Išla som do práce . Zastavila som taxi . Vošla som do taxíka . Pohľad ma zarazil . ,,Oci ?" vyšlo zo mňa.
 

I am so sorry

5. října 2012 v 15:25 | Sarah A Rio |  Other
kámoši , viete akosi som stratila inšpiráciu , normálne neviem čo napísať , asi by som si mala dať pauzu :)
Krátke viem , ale čo sem napísať ? ;D

4.kapitola

21. září 2012 v 23:28 | Sarah A Rio |  Ava&Alexander
Alexander

Len som stál a ohromene pozeral na Avu.Prišla v ten najnevhodnejší čas. ,,Ahoj Ava ,"pozdravil som ju . Usmial som sa na ňu . Smiala sa . Vošla do bytu , vyzliekla si kabát a dala ho na stojan. Sadla si na kuchynskú stoličku. Zadívala sa do okna na New York , zverila sa mi že ten výhad milovala. ,,Milujem tento výhľad ,"povedala. ,,Prepáč,"povedal som , ,,akosi si ma vyrušila ." Bežal som po zapaľovač a sviečky. Poukladal som sviečky na stôl a zapálil som ich. Ava sa pozerala na NY. Zhasol som svetlo . Sadol som si k Ave. Pošmátral som vo vrecku . Nenašiel som tam to čo som hľadal.Ava si oprela hlavu o moje rameno. Dal som jej pusu na čelo. Pousmiala sa . Netušil som čo si mohla myslieť. Čo videla na panoráme mesta , ktoré bolo voči niektorým neskutočne kruté ? Ku mne bol krutý od narodenia . No i tak mi veľa dal . Dal mi totiž Avu. A tu neopustím do vtedy kým ona neopustí mňa....

Ava

Sedela som opretá o Alexa. Bol príťažlivý . Nikdy nerozprával o svojom detstve. Bol opovrhovaný všetkými , bol dieťa ulice. A vedela som že je zbytočne sa na to pýtať , že tie jazvy sa nikdy nezocelia.A tak som sa pozerala na NY, opretá o Alexa. Nečakala som zázrak . Nijaký sa nestane , teda pokia budem nečinne sedieť a čakať.
Čakať kým Fredy alebo Dana zavolajú , vedela že je zbytočné čakať kým sa ozvú.Vedela že chce po nich priveľa . Že oni vedia celú pravdu o nej . O tom že nie je dokonalá , ako to všetci od nej očakávajú.Ale ja nechcem byť nenávidená ..

Alexander

Veľmi som sa zamyslel. Zabudol som , zabudol som na mäso v rúre. Tresol som si po čele . ,,Čo sa stalo ?" spýtala sa Ava Pokrútil som hlavou , vykrútil som sa z jej objatiaa rozbehol som sa k sporáku. Keď som rúru otvoril zavalil ma smrad pripečeného . ,,Niečo sa tu pripieklo?"spýtala sa s chichotom Ava. Večera nevyšla tak ako som chcel . Aspoň obraz jej dám , keď mala včera narodeniny . Prišel som do izby. Nevedel som kde obraz je . Dnes som bol akosi vyčerpaný . Sadol som si na kraj postele . Myšlienky ma zaviedli k najhoršiemu obdobiu života - detstva. Večne som bol ponižovanýn, za to že som nemal prachatého fotra , ale namiesto toho bachratého debila , čo večne držal v rukách plechovku piva a pozeral TV . Matka umrela pri pôrode . Bol som dieťa ulice . Môj život sa uberal zlým smerom. Vyskúšal som mnoho vecí , ale potom som aj ja našiel svoju múzu . Tak ako slávny raperi hudbu , ja som našiel maovanie . Zrazu som sa prebral z myšlienok .Vzal som obraz a išiel som za Avou . Telefonovala a vyzerala šokovane .
 


3.kapitola

18. září 2012 v 16:14 | Saja |  Ava&Alexander
Ava

Klikla som tlačítko odoslať . Mal by vedieť že sa tu zdržím. ,,Slečna Blakieová ?"spýtal sa ma ktosi . ,,Áno , prajete si ?"spýtala som sa . Som George Howard majiteľ modelingovej angentúry . Dievča s takým vzhľadom ako ste vy sa hľadá ťažko,"povedal . Zasmiala som sa. ,,Robte si ďalej srandu , neskočím vám na to ,"povedala som. Veď ktorý majiteľ niečoho veľkého , nosí vyťahané tričko , staré vyťahané rifle a ošuchané texasky ? Usmievala som sa ďalej hoci som bola nad drzosťou tohto chlapíka rozčarovaná . ,,Ak si rozmyslíte zavolajte mi ,"povedal a podal mi vizitku . Vtedy keď mi ju podal zamrzol mi úsmev na tvári .. Rosalie sa okolo neho naschvál obšmietala , asi aby aj ju dal ako modelku , no ten George si ju nevšimol . Zasmiala som sa keď som to videla . Vtedy ku mne docupital môj šéf a povedal : ,, Predlžujem vám zmluvu slečna Blakieová." Povedal to dosť formálne , s odstupom . Pretože v jeho očiach som videla hnev ...

Alexander

Zosmutnel som keď som si prečítal tú sms . Sadol som si do toho nášho starého rozheganého gauča. Vytiaholsom si z vrecka riflí cigaretu a zapálil som si ju . Dával som t na hlbokého šľuka .Ani som sa nenazdal a cigareta bola už dofajčená. Postavil som sa . Začal som sa prechádzať po byte . Všade ma prenasledovala samota. Nevedel som si predstaviť čo by bolo kbyže sa Ava so mnou rozíde . Prechádzal som po kuchyni a zbadal som nápis na chladničke , čo som napísal keď sa Ava ku ne nasťahovala . Čo je moje je aj tvoje . Hneď prvé slová čo som jej povedal tesne čo prekročila prah . Smiala sa . A mne len tak srdce poskočilo . Pretože jej smiech bol nádherný .
Vedel som že ak ju do zajtra neuvidím , tak sa zbláznim . Aspoň na okamih .

Ava

Cítila som sa hrozne . Síce som za nič nemohla ale aj tak. Nie je to bohviemčo keď vás váš šéf nenavidí . Nepovedal to priamo ale z jeho očí to však sršalo ako slová . Myslím že ten jeho pohľad stál za viac ako tisíc slov.
Takto na mňa pozerala Dana , keď zistila , že Alex netúži byť s ňou ale so mnou . Ach , či som ho milovala .. No teraz to čo k nemu cítim , na to je slovo milovať slabé .

Alexander

Vyskočila mi ponuka na obraz . Až 100 dolárov ! Idem Ave kúpiť darček . Avšak jej dam dnes obraz . A zajtra ju poriadne prekvapím . Nak si nemyslí že sa nesnažím .

Ava

Konečne idem z toho pekla preč . Nenavidím túto prácu ! Nenávidím . Mala som to šťastie , ani som poriadne nezdvihla ruku a taxikár zastal , chcela som byť čo najskôr doma . Aj keď som prechádzky ulicami New Yorku milovala .. Vždy mi všetko vyfučalo z hlavy .Pozerala som sa von oknom na nočný NY . Bol taký užasný .. Ani som sa nenazdala , dokonca ani nanbažila pohľadu na môj domov a taxikár zastal pred panelákom. Otvorila som dvere , poďakovala som a už som frčala dnu do vchodu . Odomkla som a už som bežala hore schodmi . Otvorila som dvere . Prvýkrát čo Alex zabudol zamknúť .
Tak som sa zasmiala keď som otvorila tie dvere . Veď kto by sa nesmial kebyže uvidí to čo ja ?

2. kapitola

15. září 2012 v 16:27 | Saja |  Ava&Alexander
Ava

Myslela som že tento deň vyjde perfektne. No zjavila sa ONA ! Tá ktorá mi ničila život odjakživa. Rosalie. Prišla som do práce a koho som tam nevidela ? Šéfa a ju . Ako si štrngajú pohárom kvalitného vína.Keď ma zbadal , čosi naznačil Rosalie , a ona odišla. Povedal : ,,Ava , poď dnu ." Nechápala som ale vošla som . Povedal , že zajtra ma čaká posledný klient , a potom bude len koniec. Keď som vyšla von z dverí , Zbadala som Rosalie ako sa škodradostne usmieva. Nedokázala som potlačiť slzy , táto žena ma tyranizovala už od strednej. Netušila som že to bude pokračovať .. So slzami v očiach som povrážala do niektorých hostesiek a ich klientov. Vyšla som z budovy . Cítila som NewYorský vzuch. Spomenula som si čo Fredie a Dana robili keď im bolo hrozne. Fredy a Dana boli moje sestry , dvojičky . Vždy ma brávali po baroch . Mojim rodičom to však bolo jedno. Bolo im jedno čo robíme. Šla som do najbližšieho baru. ,,Ponuknem vám ?" neochotne sa spýtala barmanka . ,,Poldeci vodky ,"povedala som . Sadla som si k baru . ,,Stalo sa vám niečo mladá slečna ? alebo ste len dostali chuť ?"spýtal sa ma chrapľavý hlas.,,Prvá možnosť ,"odvetila som . Obrátila som sa , vyľakala som sa . ,,Kľud , toto je motorkársky bar , vypadajú tu aj hrôzostrašnejšie,"povedala ľahostajne barmanka. ,,Som Joe,"povedal. Bol zavalitý , statný , vysoký , okerkovaný a vypadal ako vrah. ,,Ja som Ava ,"povedala som vystrašene. ,,Poprosím deci vodky pre Avu , na môj účet ,"povedal . Po niekoľkých deci pohárov som sa cítila blbo. Tak blbo že som s revom všetko povedala. ,,To je ešte jeden z lepších prípadov,"povedal Joe. Barmanka súhlasne prikývla.,,Dobre už musím domov ,"povedala som . ,,Odveziem ťa Ava ,"povedal. Dostali sme sa k motorke vysadla som na ňu a už sme frčali preč.
Keď sme zastali pred Alexovým barakom opýtal sa či ma má odprevadiť . Len som pokrútila hlavou. Privolala som výťahh .Ubehla dobrá chvíľa kým sa dostal na prízemie.Vošla som do kabínky , klikla som na poschodie a už ma to tam viezlo.Vyšla som a už som sa dotackala do bytu . Či trvalo kým som sa trafila kľúčom doi dierky. Otvorila som a vošla dnu .
,,Čo sa stalo ?" jemne sa spýtal Alex. Všetko som mu vyrozprávala . ,,Nájdeš si inú prácu ,"povedal Alex povzbudzujúco.
No neverila som..

Alexander

Cítil som Avin smútok .. Vžil som sa doň a preto kým sa vyspávala z opice som maľoval smutné obrazy. Ava neverila že nájde prácu . Neverili jej lebo bola mladá.A určite ju to preto tak vzalo. Práve som domaľoval obraz , keď Ava vstala .
,,Dobré ránko láska ,"pozdravil som ju , ,,čo by si si priala na raňajky ?"spýtal som sa. ,,Urobím si raňajky sama ,"povedala Ava. ,,Na svoje narodeniny si raňajky sama robiť nebudeš !"prikázal som jemne.Prekvapene sa na mňa usmiala. ,,Tak si vyberám teba ,"povedala romanticky. ,,Nerobi mi problém splniť vaše požiadavky ,"povedal som.
Prišiel som k posteli , k strane kde spala Ava . Oprel sm sa o matrac a pbozkal Avu . Jej nežnou rukou sa ma chytila okolo krku. Potom som ju vyzliekol z jej nočnej košele.Bozkávali sme sa . Ona mi rozopla zips na nohaviciach , ja som si ch vyzliekol a potom som vhupol k nej . Nerád chodím rovno na vec , lebo nechcem aby sa cítila ako taká štetka.Bozkávali sme sa . A potom som sa s ňou začal milovať . Miloval som sa s len s Avou . S ostatnými babami som mal len sex . Lebo len Avu som miloval . Keď sme sa domilovali , zaspal sme v náručí. Keď som sa zobudil Ava už nebola nikde . Našiel som lístok . ALEX , DNES MÁM POSLEDNÉHO KLIENTA , PRÍDEM O 2 HODINY ! Ava
Usmial som sa . Nedokázal som ten lísto vyhodiť , hoci sa Ava sťažovala že všade máme plno lístkov. Ale potom by som mal pocit , že si ju nedokážem vážiť. Och , bože ! Ja som debil ! Zabudol som jej dať obraz ! Nevadí dám jej ho keď príde . O 2 hodiny . Nevadí , dačo jej asi aj kúpim , len získať peniaze . Dal som obraz ktorý som maľoval smutný na net. Vydržím , prežijem čakanie na Avu . Pozrel som na čas . Ešte mám plno času ... Zrazu mi prišla sms od Avy .

1. kapitola

14. září 2012 v 18:23 | Saja |  Ava&Alexander
Alexander

Sledoval som Avu ako sa obliekala . Mala rozpustené vlasy . Boli krásne dlhé a jemné na dotyk . Avšak bola celá krásna.
Zaujala ma už na prvý pohľad . Zamiloval som sa do nej až keď prehovorila. Nasledovali noci plné myšlienok , ale najmä spomienok na jej krásny hlas. ,,Ty nejdeš do práce ?!" vyrušila ma z myšlienok Ava . ,,Jasné , len som sa zamyslel ,"povedal som.
Ava sa na mňa usmiala na mňa krásne usmiala.Miloval som ten jej krásny úsmev.Neodolal som ju a objal okolo pása a pobozkal. ,,Prepáč Alex ja musím ísť do práce ,"povedala nežne. ,,Jasné, nik ti to nezakazuje , len trošku budeš meškať , ale šéf ti to odpustí , aspoň pre tvoju krásu ,"povedal som. ,,Už ho vidím ,"zasmiala sa Ava.Tak veľmi som ju miloval.

Ava

Zadívala som sa do Alexových očí. Boli chápavé. Milovala som jeho byt. Mal nádherný výhľad na New York a jeho posteľ obklopovali obrazy čo namaľoval.Zrazu som pocítila že Alex ma objal. Usmiala som sa a on ma pobozkal. Bola som rada že som ho mala. Už vtedy keď som ho zbadala som sa doňho zamilovala. Vedela som že je to ten pravý .
On bol ten komu som darovala svoje srdce. Vykrútila som sa z jeho objatia. ,,Už musím ísť,"povedala som a dala som mu pusu na líce. K svojej práci som mala neutrálny vzťah. Robila som hostesku . Klienti bývali prijemní ale aj neprijemní.
Prechádzala som preplnenými ulicami New Yorku.Milovala som ten newYorský vzduch. Milovala som celé to mesto.

Alexander

Bol som sám doma . Myslel som na ňu . Veľmo som na ňu myslel. Tak veľmi mi mi chýbala . Nebola síce preč na celé veky , no aj tak . Bola môj život. Mala moje srdce. Bola môj vzduch , lebo bez vzduchu sa nedá žiť. Veľmi mi chýbala , len nemôžem celý čas stráviť čakaním na ňu . Vzal som štetec a paletu . No nevedel som kde mám plátno. Porel som do skrine . Bola krásne uprataná . Ach , Ava znova upratovala. Hoci som miloval ten svoj bordel , pretože som sa v ňom dokonalo vyznal , to že to Ava upratala mi však nevadilo. Bolo mi ľúto dotknúť sa tých vecí , lebo by zmizol znak Aviho dotyku . Preto som radšej zobral zo stolíka peňaženku a kľuče. Odomkol som dvere , otvoril som a vyšiel som . Radšej som zamkol. Rozbehol som sa dole schodmi. Tento panelák síce smrdel zatuchlinou , ale miloval som to tu . Takmer som v myšlienkach vrazil do pani Hogginsovej . ,,Ach pán Connor , dávajte si pozor , môžete niekomu ublížiť ,"karhala ma pani Hogginsová. ,,Nebojte , pani Hogginsová , nabudúce si dám pozor ,"povedal som ušľachtilo. ,,Ach dobre , ale posledný krát ,"povedala pani Hogginsová.
Došiel som do najbližšieho obchodu a kúpil plátno . Nejak , stratený v myšlienkach som došiel domov. Rýchlo som sa dostal domov , ani neviem ako. Odomkol som a vošiel dnu . Pre istotu som odomkol. Raz už tu prepadli jedného obyvateľa. Ale našťastie vo vedľajšiom bloku. Rozprestrel som plátno na stojan a začal som maľovať . Maľoval som 2 mladých ľudí , ich telá boli spletené . Dievčaťu bolo vidieť tvár. Snažil som sa nech vypadá ako Ava. Robil som to ceruzkou. Pozrel som na čas . Prešli dve hodiny. Počul som už štrngotať kľúče. Rýchlo som vzal obraz a skryl ho. Dám jej ho , ale ako prekvapenie . Zajtra .. Zajtra má 20 rokov. Spolu sme už dlho . Už od strednej. Láska na život a na smrť.
Dvere sa roztvorili a do bytu zničene vošla Ava . Oči mala opuchuté od plaču.Špirálu má rozmazanú. ,,Čo sa stalo ?" spýtal som sa .

Ahoj :)

14. září 2012 v 14:51 | Saja |  Other
Takže rozhodla som sa že si spravím ďalší blog , ale bude sa točiť len okolo jedného príbehu . Takže som Saja :)
Mám aj iný blog môžte ho nájsť TU . Príbeh začnem písať zajtra. Blog aktualizujem do konca príbehu. Dúfam že sa vám bude
páčiť . Upozorňujem , ak nájdem obsah tohto blogu na inom , tak ho okamžite nahlasujem !
Dúfam že sa vám na mojom blogu vám praje Saja :*)

Kam dál